sa od ľudí moc nelíšia, nie ich bežným vzhľadom v ľudskej podobe. Dokážu milovať, nenávidieť i cítiť ako každý iný. No k tomu, majú extrémne citlivý čuch, ktorý doslova ako by výstrelom rýchlo reaguje na krv. Či už zvieraciu alebo ľudskú. A neraz si radi pochutnajú na surovom mäse a to i zvieracom. Záleží od vôle vlkodlaka nakoľko podľahne pachu krvi a či sa premení. Prirodzene vlkodlak ktorý sa ním už narodil sa dokáže lepšie ovládať. Nakoľko si pokušeniami tohto typu prechádzal od detstva. No niekedy sa vlkodlakom stane i človek. Ako? Človek musí prežiť vlkodlačie uhryznutie. Ak nie je rana hlboká a dostane sa človeku hneď ošetrenie nemusí sa premeniť.  No ak je rana hlboká a sliny vlkodlaka sa rýchlo dostanú do tela obete. Pôsobia ako jed dokážu ho zabiť. Alebo telo obete príjme jeho toxín a nasledujúcim splnom sa premení.

 

  

A ako vlastne vyzerá ich vlčia podoba a ako prebieha premena? Vlkodlaci sú mohutní vlci mnohí výškovo dokážu mať 1,5 metra. Niekedy menej či dokonca pri silných i keď vzácnych génoch viac. Srsť majú zväčša tmavú čiernu no boli i prípady bledšej srsti. No jedno majú spoločné, oči vlkodlaka v tejto podobe sú vždy jednaké, pripomínajú mesiac, prázdne. žiarivé biele oči.

​

​

Ich premena bolí a väčšina sa dokáže premieňať iba v noci. Silnejší jedinci i počas dňa. No žiaden sa neubráni úplnku. Kedy sa držia ďalej od ľudí. Behajúc po lese alebo či už menej šťastní premení v meste. Túžia po teplej krvi, tuhom mäse či suboji. Nerozoznávajú svet okolo seba. A ani vlastný druh. Neraz sa medi sebou zabíjajú za splnu i vlkodlaci divokejšej povahy i to bol jeden z dôvodov prečo sa svorky rozpustili.

​

Ich slabinami je striebro. No narozdiel od ostatných rás sú immúni voči kliatbam. 

Vlkodlaci sa dožívajú dlhšie ako ľudia. Teda dožívajú sa až 150 rokov. Dospievaju ako ľudia v 18 roku života. Myslite však na to že prvé znaky staroby majú už nad 90+ rokov. A málokto sa dožil nad 120.

 

Niektorí vlkodlaci pri súbojoch s ostatnými vlkodlakmi hlavne v minulosti po ich skolení zjedli súperovo vlkodlačie srdce. Totiž ich sila narastie o tú súperovu, platí to však len pre ich vlčiu podobu. Dnes to pokladajú mnohí vlkodlaci za odporní čin.  Vlkodlaci v svojej vlčej forme dokážu komunikovať len s vlastným druhom čiže vlkodlakmi. 

​

​

 

Vlkodlaci svorky netvoria, aby na seba neupozorňovali. Ale i vďaka svojej agresií za splnu. Niet svorky ktorá by prežila posledné desaťročia ako celok!