Práce:

Pekárka

​

​

Povaha / minulosť :

​

Samantha pochádza z dlhej krvnej línie vlkodlakov z oboch rodičovských strán. Kým jej otec sa vždy po svojich predkoch javil ako kľudná vyrovnaná vodcovská povaha. Ich matka bola divoká. No i tak boli celkom šťastná rodinka. Bola prostredným dieťaťom a z každého mala niečo. Žijúca na okraji lesa. Chovali spočiatku ovce. A predávali vlnu. Rodinné remeslo. No žiadna idylka nie je dokonalá a večná. Jej matka sa stala nevyspytateľnou. Vo vlčej podobe trávila toľko času čo dokázala a postupom času. Sama ju vodila do lesa. Samantha sa svojej matky začínala báť. Jej matka túžila po moci chcela ju ovládať. Ako aj jej brata. Neraz ich pre svoje názory napadla. No netušila čoho je skutočne schopná. 

Jedného dňa keď mala 12 sa dozvedeli šťastnú správu. Budú mať súrodenca. Všetci sa tešili. No v noc kedy prichádzala ich malá sestrička na svet, už vtedy pometenej matke. Bol spln. S bratom šla loviť do lesov radšej ako ľudské mäso, chodili pre zver. Keď Luna padla za obzor a na ich vlčie telá dopadli prvé slnečné lúče a oni sa začali pomaly vracať speť. Už pred domom cítili silný pach krvi ktorý ich desil. Otvorili dvere a v očiach mali zhrozenie, horor.  Ich matka. S očami plnými pomätenia okolo úst krv. Zabila vlastné narodené dieťa.  No podľa stôp na telíčku...Rany boli čerstvé ranné. 

Zhrozená Samantha stála medzi dverami a hľadela na monštrum pred sebou. Je v každom z nich? Pýtala sa sama seba. Matka chcela napadnúť i ich, premenila sa. Keď v tom do jej rany skočil ich otec, bol o niečo väčší a silnejší ako ich matka a zachránil im život. No miesto kde bývali nieslo príliš veľa krvi, spomienok. Dôkazov. S bratom sa dala na útek. Ich otec zabil matku a sám čakal kým ľudia začnú pátrať po ňom.  Po niekoľkých týždňoch sa od brata oddelila. Hľadajúc svoju cestu. 

Najprv bola žobráčkou. Volajúcou po kuse chleba, ak nebol chleba? Lovila v lesoch vo vlčej forme.  Rástla a silnela. Až sa jej podarilo usadiť pri jednom z lesov. Pracuje v menšej pekárni ako pekárka. 

Vždy ju lákal pach ľudskej krvi po ktorej túžila. No nikdy nikoho nenapadla. Je nevypočítateľná. Ťažko by ju niekto urazil. No je ako ruža až na to že na jej tŕňoch sa nikto nepopichá no doreže. Miluje prechádzky lesom prírodu a akékoľvek počasie. No v dni kedy má prísť spln cestuje i hodiny od ľudských obydlí, miest. Ak by sa mala byť, bije sa do posledného dychu. Rada si číta i keď sama v tom dokonalá neni nakoľko nemala príležitosť sa učiť. Napriek tomu jej nechýba intelekt. Dôvtip.